Stretnutie s Majkou a Lukášom bolo veľmi rýchle a neplánované. Vôbec som netušila ako vyzerajú, čo budú mať oblečené, aké sú ich predstavy, a čo všetko mi ako fotografke dovolia. Myslela som iba na to, že bude krásne počasie, pojdeme do lesa, budeme sa usmievať, hľadať slnko medzi listami a ostatné už pôjde samo.
V ten deň však bolo sychravo. Majka mala chuť celé fotenie zrušiť. Lukášovi bolo ľúto, že nesvieti slnko a moje predstavy sa tiež rozplynuli. Do lesa sme nakoniec nešli a zostali sme v meste pri rieke. Vo vzduchu bolo cítiť letargiu a zima sa nám dostávala pod kožu. Stáli sme uprostred poloostrovčeka a zrazu nás jemný opar začal zahaľovať. Bolo to čarovné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára